Medovka lekárska (česky: Meduňka lékařska, latinsky: Mellisa officinalis)
Je trváca rastlina z čeľade hluchavkovité (latinsky: Lamiaceae), jemne chlpatá rozkonárená byľ dorastá až do jedného metra. Listy sú vajcovitého tvaru, po ich rozomletí v prstoch nádherne citrónovo voňajú. V ich pazuchách od júna do augusta vyrastajú modrobiele až ružové kvety. Je silne medonosná.
Jej domovina je východné Stredomorie, u nás sa pestuje. Nie je náročná na slnko, darí sa jej aj v tieni stromov. Je skôr citlivá na mráz. Zbierame vňať strihaním vo výške aspoň 20-30 ešte pred rozkvitnutím, z ktorej potom stŕhame listy.
Rastlina začne následne púšťať bočné výhonky, takže zber môžeme opakovať do jesene. Takéto omladzovanie zabraňuje výskytu listovej hrdze, ktorá napáda hlavne staršie listy a na zber sa nehodia. Sušíme ju v tieni, rýchlo a v tenkých vrstvách pri teplote do 40 °C aby sme predišli tmavnutiu listov.
Liečivé účinky Medovky lekárskej
Čaj z medovky je vhodný pri poruchách trávenia, plynatosti, kolikách (spolu s mätou či harmančekom) či žlčníkových problémoch. Osoží aj pri bolestivej menštruácii či migréne.
Silica v nej obsiahnutá pôsobí ukľudňujúco, preto sa používa na podporu spánku, stavoch úzkosti či srdcovej neuróze (spolu so srdcovníkom, koreňom valeriány, šišticami chmeľu prípadne ľubovníkom).
Triesloviny obsiahnuté všeobecne v hluchavkovitých rastlinách, majú hojivý účinok pri ranách či uštipnutiach hmyzom, ale aj antivirotický účinok pri herpesoch, kde je ale účinný len v koncentrovanejšej forme v mastiach.
Medovka je bezpečná aj pri dlhodobom užívaní, zistilo sa však, že dokáže tlmiť zvýšenú funkčnosť štítnej žľazy, preto pacienti zo zníženou funkčnosťou štítnej žľazy by mali byt opatrný.
